Produktivita si pýta pracovný oddych, zatiaľčo rast biznisu tvrdú prácu (a hlavne na sebe). Paradox? Iba trochu. Na jednu stranu, keď sa extrémne sústredíte na výkon, tak váš výkon trpí. No na tú druhú, ak nerastiete vy, nebude vo veľkej miere rásť ani váš biznis. Čiže vysoké pracovné nasadenie je z môjho pohľadu potrebné. Potrebujete však vedieť, kde sú jeho, resp. vaše hranice a uvedomiť si, čo všetko v ňom zohráva úlohu.
Čo vlastne znamená vysoké pracovné nasadenie?
Nechcem sa venovať tomu, ako veľmi je individuálne, pretože toho si je vedomý každý manažér (a vlastne aj pracujúci človek na akejkoľvek inej pozícii).
Z vlastnej skúsenosti viem, že ak chcete budovať svoj biznis, potrebujete mu venovať viac ako 8 hodín denne. Ak chcete byť líder a prosperovať v podnikaní, väčší fokus na prácu a väčšia drina sú nutnosť. Čiže pracovný a súkromný život zrejme nebudete mať “vybalansovaný”.
Zároveň však silná pracovná zaujatosť a nadmerná závislosť na práci nie sú činnosti, z ktorých môžem profitovať, respektíve nie dlhodobo.
Keď si uvedomíte tieto dve veci, objaví sa nová otázka na zamyslenie: Je vôbec možné bez obetovania “toho všetkého” vybudovať naozaj veľký a úspešný biznis?
A tiež podotázka: Je to “obetovanie sa” daň, ktorú každý z nás musí bez výnimky zaplatiť?
Odpoveď má podľa mňa dve roviny.
1. Nebuďte v zóne výkonu, ale učenia sa
Nie som zástancom “striktnej” rovnováhy medzi pracovným a osobným životom. A je mi sympatické, keď sa o tomto balance nehovorí ako o pomere 50 : 50 (čo je, našťastie, stále častejšie). Riadim sa heslom: nevyvažovať, ale harmonizovať.
Pracovný život je dynamický a rovnako tak aj ten osobný. Ak ste CEO, máte svoj biznis, viete, že jeden od druhého nie je úplne oddeliteľný, prelínajú sa. Prirodzene, že vysoké pracovné nasadenie potom zasahuje do súkromia. Ale nemusí to byť vyslovene negatívny zásah – ak to pracovné nasadenie zodpovedá “rastovému mindsetu”, nie samotnému výkonu.
Je to o kvalite úloh, kvalite času, o tom, ako ho vypĺňate. Nie je to o kvantite taskov, (ktoré si potom prenášate do “voľného času”), ale o kvalite vzťahov, o kvalite spolupráce s klientmi.
2. Rozlišujte, akými taskami zamestnáte sami seba
Keď ako founder/CEO, riešite milión vecí, tak už vlastne nemáte čas a ani mentálnu energiu sledovať a rozmýšľať, kam smerujete a či sa približujete vašej vízii (a ako k nej smerujete, či vôbec ešte nejakú máte).
Pre lepšiu predstavu: Ak sám seba zamestnám nesprávnymi taskami, na ktorých strávim kopec času, no pritom ich môžem delegovať, je to pre mňa a rast môjho biznisu kontraproduktívne.
Do čoho potom investovať to vysoké pracovné nasadenie?
Fakt viete množstvo úloh delegovať, ale nikto iný nikdy nepreberie úlohu vízie a smerovania. A ani úlohu vášho sebarozvoja.
Čiže kedy je vysoké pracovné nasadenie kontraproduktívne?
- Keď ho beriem čisto ako výkon, nie ako sebarozvoj (čo som už vyššie zmieňoval).
- Keď je len na mojej strane, nedelegujem, a nejde o kolektívnu snahu ľudí, ktorí pre mňa pracujú.
Potrebujete cítiť, že vaše podnikanie má pulz
Dávnejšie som niekde čítal, že vysoké pracovné nasadenie je prejav cnosti. A súhlasím s tým, len by som to ešte trošku upravil. CEO spoločností a manažéri sa bez neho nezaobídu, no tú cnosť vidím v dodržiavaní “pracovno-mentálnej” stratégie každého z nich.
Ak je jej základom nielen neustále rozhodovanie, ale aj vnímanie samého seba, svojich duševných potrieb a biznisových vízií v tom často zbesilom kolotoči, tak je tam aj kvalitný zárodok spomínanej harmónie.
Hľadanie harmónie pri vysokom pracovnom nasadení je tak trochu celoživotný proces. Preto sa v ňom skúste zamerať viac na svoj rast ako výkon. Výkon prenechajte šikovným a zodpovedným ľuďom, ktorými by ste sa mali obklopovať.
